Vitamíny B – 7 bojovníkov v čase pandémie COVID-19

Možno sa to nezdá, ale ako ukazujú výskumy, tak vitamíny B skupiny zohrávajú v našom organizme početné úlohy, ktoré nás priamo aj nepriamo chránia pred rozvojom ochorenia COVID-19.

S koronavírusovým ochorením COVID-19, ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2 už žijeme od 17. novembra 2019, kedy sa prvýkrát objavil v čínskom Wu-chane v provincii Chu-pej. Onedlho na to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v januári 2020 vyhlásila ochorenie COVID-19 za mimoriadne ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu. Štatút pandémie dosiahlo ochorenie COVID-19 už o 2 mesiace na to v marci, dokedy spôsobilo vo svete vyše 20 miliónov prípadov nákazy a viac ako 700 000 úmrtí.

Medzi príznaky COVID-19 patrí horúčka, kašeľ, únava, bolesť hlavy, hnačka, bolesť svalov a kĺbov, závažný zápal pľúc, ktorý môže viesť až k syndrómu akútnej respiračnej tiesne (potreba pľúcnej ventilácie), sepsa (otrava krvi), poruchy zrážanlivosti krvi až multiorgánové zlyhanie.

Závažná forma COVID-19 je často zapríčinená nadmernou produkciou cytokínov. Tento stav nazývame cytokínová búrka. Predtým sa vyskytli epidémie podobných vírusov, ktoré patria do rodiny β-koronavírusov, v rokoch 2002 – 2004 ako ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a v rokoch 2012 – 2014 ako blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS).

SARS-CoV-2

V súčasnosti (november 2021) neexistuje schválená liečba liekmi, jedine vakcína proti vírusu SARS-CoV-2. Veľké percento ľudí z rôznych dôvodov odmieta vakcináciu, a preto je potrebné poskytnúť im informácie ohľadom vhodnej výživy na správne fungovanie organizmu a posilnenie imunitného systému.

Mikroživiny, vitamín C a vitamín D, si počas pandémie získali veľkú pozornosť pre svoje protizápalové a imunitu podporujúce vlastnosti. Nízke hladiny týchto vitamínov vedú k poruchám zrážanlivosti krvi, zníženému počtu bielych krviniek (lymfocytopénia), čoho dôsledkom je oslabený imunitný systém.

Štúdia ukázala, že väčšina pacientov s COVID-19 trpela nedostatkom vitamínu D. Taktiež zistili, že je približne trikrát vyššia pravdepodobnosť nakaziť sa vírusom SARS-CoV-2 u osôb s nedostatkom vitamínu D a približne päťkrát vyššia pravdepodobnosť vzniku závažného ochorenia u pacientov s nedostatkom vitamínu D [1].

Podobne aj nedostatok vitamínu B môže výrazne zhoršiť fungovanie imunitného systému a viesť k vzniku zápalu, napríklad v dôsledku zvýšenej hladiny homocysteínu (hyperhomocysteinémia).

B vitamíny majú obrovský význam nie len v čase pandémie. Majú kľúčovú úlohu pri fungovaní buniek, tvorbe energie a pre správnu funkciu imunitného systému.

Vitamíny skupiny B pomáhajú pri správnej účinnosti ako vrodenej, tak aj získanej imunitnej odpovede. Pri COVID-19 sa pozoruje jav zvaný cytokínová búrka, a sú to práve vitamíny skupiny B, ktoré prispievajú k znižovaniu hladiny zápalových cytokínov, čím ochraňujú naše tkanivá pred poškodením.

Vitamíny skupiny B tiež zlepšujú dýchacie funkcie, udržiavajú celistvosť ciev, zabraňujú hyperkoagulácii (zvýšená zrážanlivosť krvi) a prispievajú k skráteniu hospitalizácie v nemocnici [2].

Vyššie zmienené fakty by mali viesť k zvýšenému záujmu posudzovanie stavu vitamínov skupiny B u pacientov s COVID-19 a tie by sa mohli používať ako nefarmakologický doplnok k súčasnej liečbe.

Vitamíny B a podporná liečba COVID-19?

Nižšie si povieme niečo o funkcii jednotlivých vitamínov skupiny B v našom organizme a aký benefit prinášajú vzhľadom na ochorenie COVID-19.

Vitamín B1 (tiamín)

Tiamín je schopný zlepšiť fungovanie imunitného systému a preukázalo sa, že znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu, kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) ochorení, porúch súvisiacich so starnutím, ochorení obličiek, rakoviny a duševných a neurodegeneratívnych porúch.

Jeho nedostatok ovplyvňuje kardiovaskulárny systém, spôsobuje zápaly nervového tkaniva a vedie k nežiadúcim protilátkovým reakciám.

Protilátky a najmä T-lymfocyty sú potrebné na zneškodnenie vírusu SARS-CoV-2. V tomto smere môže nedostatok tiamínu viesť k nedostatočným protilátkovým reakciám, čo môže zapríčiniť ťažký priebeh COVID-19. Možno preto predpokladať, že normálne hladiny tiamínu napomáhajú k správnej imunitnej protilátkovej odpovedi organizmu voči vírusom ako je napríklad aj vírus SARS-CoV-2.

Pri ochorení COVID-19 sa pozorujú aj príznaky podobné výškovej chorobe, pri ktorej sa používa acetazolamid ako prevencia. Acetazolamid blokuje izoenzýmy karboanhydrázy, čím znižuje kyslosť krvi. Zásaditejšie pH krvi zvyšuje schopnosť hemoglobínu viazať kyslík. Organizmus v dôsledku toho netrpí na nedostatok kyslíka.  

Zaujímavým poznatkom v tomto smere je, že vysoké dávky tiamínu taktiež pôsobia ako blokátory izoenzýmov karboanhydrázy a navyše bez vedľajších účinkov ako je to pri acetazolamide. Práve tiamín podávaný v skorých štádiách COVID-19 môže znížiť riziko hypoxie (kyslíkovej nedostatočnosti) a následnej nutnej hospitalizácie [3].

Dávka tiamínu v čase nákazy by sa mala pohybovať od 300mg až do 1500mg denne. Dennú dávku je dobré rozdeliť si aspoň na 3 časti, napríklad každých 8 h.

Tiamín je veľmi dobre tolerovaný vitamín prakticky bez vedľajších účinkov, takže sa nemusíte báť ani takto vysokých dávok. Ako podporná liečba to určite neuškodí, no na konečné potvrdenie efektivity pri ochorení COVID-19 je nutný ďalší výskum.

Vitamín B2 (riboflavín)

riboflavín v potravinách

Vitamín B2 alebo inak riboflavín je vo vode rozpustný vitamín dôležitý pre širokú škálu procesov v organizme. Podieľa sa na odstraňovaní homocysteínu, je koenzýmom v metabolizme kyseliny listovej, niacínu, vitamínu K a vitamínu B6, podieľa sa na energetickom metabolizme, je účinným antioxidantom a dôležitou súčasťou imunitného systému. Po prijatí sa v organizme riboflavín mení na flavínadeníndinukleotid (FAD) alebo na flavínmononukleotid (FMN).

Niekoľko štúdií zistilo inhibičnú (blokujúcu) aktivitu riboflavínu (resp. jeho aktívnych foriem FMN a FAD) na rôzne časti vírusu SARS-CoV-2 [4]. Navyše je riboflavín dobre znášaný aj vo vysokých dávkach 100 – 400 mg denne. To, že ho prijímate viac ako je potrebné zistíte z moču – jeho zvýšené vylučovanie totiž farbí moč do silno žlta.

Riboflavín aktivovaný UV žiarením má aj využitie pri úprave krvných preparátov. Ožiarený riboflavín produkuje reaktívne formy kyslíka, ktoré poškodzujú DNA a RNA molekuly, čím znemožňujú množenie baktérií a vírusov. V minulosti sa táto metóda ukázala ako účinná proti vírusu MERS-CoV. Jedna štúdia to nakoniec aj potvrdila. Riboflavín ožiarený UV svetlom dokázal znížiť množstvo vírusu v krvi pod detekčný limit [5]. To isté sa potvrdilo aj v produktoch krvnej plazmy a krvných doštičiek [6]. Použitie riboflavínu aktivovaného UV žiarením môže významne zmierniť riziko prenosu COVID-19 pri transfúziách.

Vitamín B3 (nikotínamid, niacín)

Vitamín B3, alebo inak niacín sa v organizme mení na 2 rôzne formy, buď na nikotínamiddinukleotid (NAD+), prípadne na nikotínamiddinukleotidfosfát (NADP+). NAD+ aj NADP+ sú extrémne dôležité molekuly.

Aktivujú asi 200 rôznych enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na transporte elektrónov. Chránia organizmus pred oxidačným stresom a poškodením DNA.

Zúčastňujú sa metabolizmu tukov, zvyšujú množstvo prospešného HDL cholesterolu a znižujú množstvo LDL cholesterolu a triacylglycerolov. NAD+ aj NADP+ sú životne dôležité v čase chronického systémového zápalu.

Zvýšené hladiny NAD+ sú nevyhnutné na liečbu širokého spektra chorôb. NAD+ sa vo zvýšenej miere uvoľňuje v skorých štádiách zápalu, kde pôsobí imunomodulačne. Konkrétne pôsobí na znižovanie množstva prozápalových cytokínov (pre zvedavcov sú to: IL-1β, IL-6 a TNF-α). Výskumy naznačujú, že cielené pôsobenie na cytokín IL-6 môže pomôcť v predchádzaní vzniku cytokínovej búrky u pacientov s COVID-19 [7].

Okrem toho niacín znižuje infiltráciu neutrofilov a vykazuje protizápalový účinok u pacientov s ventilátorom indukovaným poškodením pľúc.

Výskum realizovaný na škrečkoch dokázal protektívnu funkciu niacínu a nikotínamidu na pľúcne tkanivo [8].

Okrem toho nikotínamid znižuje replikáciu (množenie) vírusov (vírus vakcíny, vírus ľudskej imunodeficiencie, enterovírusy, vírus hepatitídy B) a posilňuje obranné mechanizmy organizmu.

Vzhľadom na vyššie zmienené účinky by bolo vhodné používať niacín aj ako doplnkovú liečbu pacientov s ochorením COVID-19.

Vitamín B3 najmä vo forme nikotínamidu je veľmi dobre znášaný. Na všeobecnú prevenciu postačí prijímať 20 – 50 mg denne. Medzi nežiadúce účinky (pri dávkach >375 mg) patria návaly horúčosti a sčervenanie kože.

Vitamín B5 (kyselina pantoténová)

Vitamín B5, alebo inak kyselina pantoténová, plní v organizme množstvo funkcií. Bez neho by prakticky nebolo možné žiť, keďže jeho aktívna forma – koenzým A je hlavnou zložkou vstupujúcou do citrátového cyklu a cez ktorý si organizmus vytvára nie len energiu z cukrov, tukov a aminokyselín, ale prostredníctvom medziproduktov aj tvorbu životne dôležitých steroidovizoprenoidov ako je cholesterol, žlčové kyseliny, provitamín D, pohlavné hormóny, koenzým Q10 a i.

Medzi jeho ďalšie účinky patrí podpora hojenia rán, znižovanie zápalu a zlepšenie duševného zdravia. Podieľa sa aj pri tvorbe hému, melatonínu a vitamínu A.

Vitamín B5 je taktiež veľmi dobre tolerovaný aj vo vysokých dávkach. Dokonca aj pri dávkach 10g až 20 g denne sa vyskytuje len hnačka. No na všeobecnú prevenciu postačuje 10 – 100 mg vitamínu B5 denne.

Vitamín B6 (pyridoxal 5′-fosfát, pyridoxín)

Pyridoxal 5′-fosfát je ako aktívna forma vitamínu B6 nevyhnutným kofaktorom v rôznych zápalových procesoch, pričom jeho nedostatok vedie k poruchám imunitnej regulácie.

Jeho zvýšená spotreba sa pozoruje najmä v čase zápalu, čo má za následok jeho rýchle vyčerpanie. To naznačuje, že pacienti s COVID-19 môžu mať jeho nedostatok.

Nízke hladiny pyridoxal 5′-fosfátu boli pozorované u pacientov s diabetom 2. typu [9], kardiovaskulárnymi ochoreniami a u starších ľudí [10], teda práve u skupín ľudí, ktoré patria k rizikovým vzhľadom na rozvoj ťažkého priebehu na COVID-19.

U pacientov s COVID-19 bola tiež zaznamenaná dysregulácia imunitných reakcií a zvýšené riziko koagulopatie. Štúdia naznačuje, že suplementácia pyridoxal 5′-fosfátu zmierňuje príznaky COVID-19 reguláciou imunitných reakcií, znížením prozápalových cytokínov, udržiavaním endotelovej integrity a prevenciou hyperkoagulácie (zvýšená zrážanlivosť krvi) [11].

Už v roku 1992 vyšiel článok, ktorý poukázal na pozitívny vplyv pyridoxal 5′-fosfátu na znižovanie porúch v agregácie krvných doštičiek a tvorbe krvných zrazenín [12].

V roku 2019 vyšla publikácia, ktorá poukázala na schopnosť vitamínu B6 (ako aj B2 a B9) regulovať IL-10, silný imunosupresívny (potlačujúci imunitnú reakciu) cytokín, ktorý môže deaktivovať makrofágy a monocyty a inhibovať (zablokovať) antigén prezentujúce bunky a T-bunky [13].

To súvisí hlavne so zisteniami z leta tohto roka, kedy kalifornskí vedci zistili spojitosť bezpríznakového až ľahkého priebehu COVID-19 u pacientov a vysokou hladinou sfingozínu a ceramidázy v krvi. Na tomto zistení nie je nič šokujúce, keďže ceramidáza je enzým, ktorý sa podieľa pri tvorbe sfingozínu, ktorý blokuje produkciu  prozápalových cytokínov.

Avšak ono to pokračuje ďalej a sfingozín sa v organizme mení na sfingozín-1-fosfát, ktorý sa hromadí hlavne v červených krvinkách a v prípade infekcie, umožňuje prestup bielych krviniek z lymfy do krvného obehu.

Ak je sfingozín-1-fosfátu veľa, tak dochádza k silnej imunitnej reakcii s vylučovaním množstva prozápalových cytokínov, a to predsa nechceme. Presne preto existuje v tele enzým (sfingozín-1-fosfát lyáza), ktorý túto látku rozloží. No a práve vitamín B6 je kofaktorom pre tento enzým, čo znamená, že bez dostatočného množstva vitamínu B6 nedochádza k rozkladu sfingozín-1-fosfátu a tým k možnému vzniku cytokínovej búrky s následnou hospitalizáciou [14]. Ba čo viac, vitamín B6 potrebujú aj enzýmy ktoré sa podieľajú na produkcii sfingozínu.

Vitamín B6 nie je tak dobre tolerovaný vo vysokých dávkach ako predchádzajúce vitamíny B1, B2, B3 a B5, a preto by sa nemal užívať v dávkach väčších ako 100 mg na deň. Na všeobecnú prevenciu postačí prijímať 5 – 20 mg vitamínu B6 denne.

Vitamín B9 (kyselina listová, folát)

Vitamín B9, alebo inak folát, sa bežne nachádza v potravinách, ako je špenát, brokolica, špargľa, sušená fazuľa, šošovica, hrach a pomaranče. Pomáha telu vytvárať a udržiavať nové bunky, vytvárať bielkoviny, prispievať k správnej adaptívnej imunitnej odpovedi a tiež zabraňovať zmenám DNA, ktoré môžu viesť k rakovine.

Jedným zo sľubných cieľov pri liečbe nielen bakteriálnych ale aj vírusových infekcií je enzým furín a ako sa nedávno zistilo, tak folát dokáže tento enzým inhibovať (blokovať), čím sa blokuje vstup vírusu do bunky a tým aj jeho množenie [15]. Preto sa predpokladá, že folát môže byť prospešný pri liečbe respiračného ochorenia spojeného s COVID-19 v počiatočných štádiách.

Vitamín B12 (kobalamín)

Vitamín B12 je nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek, zdravie nervového systému, tvorbu myelínu (súčasť nervových buniek), rast buniek a rýchlu syntézu DNA.

Aktívne formy vitamínu B12 sú hydroxo-, adenozyl- a metyl-kobalamín. Vitamín B12 pôsobí ako modulátor črevnej mikroflóry a nízke hladiny B12 zvyšujú obsah látok (kyseliny metylmalónovej a homocysteínu), ktoré vedú k rozvoju zápalov, vzniku reaktívnych foriem kyslíka a oxidačnému stresu.

Výskum ukázal pozitívny vplyv doplnkov metylkobalamínu na zníženie orgánového poškodenia a zmiernenie príznakov súvisiacich s COVID-19. Ďalšia štúdia zistila účinnosť metylkobalamínu na blokovanie rozmnožovania vírusov SARS-CoV-2 anglického variantu, alfa, beta aj delta variantu [16].

Klinická štúdia vykonaná v Singapure ukázala, že u pacientov s COVID-19, ktorí dostávali doplnky vitamínu B12 (500 μg), vitamínu D (1000 IU) a horčíka, sa znížila závažnosť príznakov COVID-19 a doplnky významne znížili potrebu kyslíka a potreby intenzívnej starostlivosti [17].

Záver

Vitamín B nielenže pomáha budovať a udržiavať zdravý imunitný systém, ale potenciálne by mohol zabrániť alebo zmierniť príznaky COVID-19 alebo liečiť infekciu SARS-CoV-2.

Prevažne nezdravá životospráva populácie ju predisponuje k rozvoju ľahších infekcií. Adekvátny príjem vitamínov je nevyhnutný pre správnu funkciu organizmu a posilnenie imunitného systému. Vitamíny skupiny B modulujú imunitnú odpoveď organizmu znížením  prozápalových cytokínov a potlačením zápalu. Pomáhajú znižovať dýchacie ťažkosti, zmierňovať gastrointestinálne problémy, zabraňujú hyperkoagulácii a pomáhajú skracovať dĺžku pobytu v nemocnici u pacientov s COVID-19.

[1]      R. Ghasemian, A. Shamshirian, K. Heydari, M. Malekan, R. Alizadeh-Navaei, M. A. Ebrahimzadeh, M. Ebrahimi Warkiani, H. Jafarpour, S. Razavi Bazaz, A. Rezaei Shahmirzadi, M. Khodabandeh, B. Seyfari, A. Motamedzadeh, E. Dadgostar, M. Aalinezhad, M. Sedaghat, N. Razzaghi, et al. The role of vitamin D in the age of COVID-19: A systematic review and meta-analysis. Int. J. Clin. Pract., 2021, 75, e14675.

[2]      Carella Angelo Michele, B. Angel, L. Valeria, M. Teresa, D. L. Pasquale, C. Giuseppe, M. Giovanni, D. P. Michele, P. Ernestina, B. Mario, C. A. Michele, B. Angel, L. Valeria, M. Teresa, D. L. Pasquale, C. Giuseppe, M. Giovanni, et al. Vitamin supplements in the Era of SARS-Cov2 pandemic. https://gsconlinepress.com, 2020, 11, 007–019.

[3]      H. Shakoor, J. Feehan, K. Mikkelsen, A. S. Al Dhaheri, H. I. Ali, C. Platat, L. C. Ismail, L. Stojanovska, V. Apostolopoulos. Be well: A potential role for vitamin B in COVID-19. Maturitas, 2021, 144, 108–111.

[4]      Riboflavin (Vitamin B2) as an Inhibitor of Covid-19 – Covid.us.org n.d. Cit 10. november 2021. Available at: https://covid.us.org/2020/05/31/riboflavin-vitamin-b2-as-an-inhibitor-of-covid-19/.

[5]      I. Ragan, L. Hartson, H. Pidcoke, R. Bowen, R. Goodrich. Pathogen reduction of SARS-CoV-2 virus in plasma and whole blood using riboflavin and UV light. PLoS One, 2020, 15, e0233947.

[6]      S. D. Keil, I. Ragan, S. Yonemura, L. Hartson, N. K. Dart, R. Bowen. Inactivation of severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 in plasma and platelet products using a riboflavin and ultraviolet light-based photochemical treatment. Vox Sang., 2020, 115, 495–501.

[7]      B. Liu, M. Li, Z. Zhou, X. Guan, Y. Xiang. Can we use interleukin-6 (IL-6) blockade for coronavirus disease 2019 (COVID-19)-induced cytokine release syndrome (CRS)? J. Autoimmun., 2020, 111,.

[8]      A. Nagai, H. Matsumiya, M. Hayashi, S. Yasui, H. Okamoto, K. Konno. Effects of nicotinamide and niacin on bleomycin-induced acute injury and subsequent fibrosis in hamster lungs. Exp. Lung Res., 1994, 20, 263–281.

[9]      C. Merigliano, E. Mascolo, R. Burla, I. Saggio, F. Vernì. The Relationship Between Vitamin B6, Diabetes and Cancer. Front. Genet., 2018, 9,.

[10]   C. O. Lengyel, S. J. Whiting, G. A. Zello. Nutrient inadequacies among elderly residents of long-term care facilities. Can. J. Diet. Pract. Res., 2008, 69, 82–88.

[11]   J. Desbarats. Pyridoxal 5’-phosphate to mitigate immune dysregulation and coagulopathy in COVID-19. 2020,.

[12]   V. van Wyk, H. G. Luus, A. du. The in vivo effect in humans of pyridoxal-5′-phosphate on platelet function and blood coagulation. Thromb. Res., 1992, 66, 657–668.

[13]   K. Mikkelsen, M. D. Prakash, N. Kuol, K. Nurgali, L. Stojanovska, V. Apostolopoulos. Anti-Tumor Effects of Vitamin B2, B6 and B9 in Promonocytic Lymphoma Cells. Int. J. Mol. Sci., 2019, 20,.

[14]   X. Du, Y. Yang, X. Zhan, Y. Huang, Y. Fu, Z. Zhang, H. Liu, L. Zhang, Y. Li, Q. Wen, X. Zhou, D. Zuo, C. Zhou, L. Li, S. Hu, L. Ma. Vitamin B6 prevents excessive inflammation by reducing accumulation of sphingosine-1-phosphate in a sphingosine-1-phosphate lyase–dependent manner. J. Cell. Mol. Med., 2020, 24, 13129–13138.

[15]   Z. Sheybani, M. Heydari Dokoohaki, M. Negahdaripour, M. Dehdashti, H. Zolghadr, M. Moghadami, S. M. Masoompour, A. R. Zolghadr. The interactions of folate with the enzyme furin: a computational study. RSC Adv., 2021, 11, 23815–23824.

[16]   J. M. Jimenez-Guardeño, A. M. Ortega-Prieto, B. M. Moreno, T. J. A. Maguire, J. I. Diaz-Hernandez, J. D. Perez, M. Zuckerman, A. M. Playa, C. C. Deline, M. H. Malim, R. T. Martinez-Nunez. Drug repurposing based on a Quantum-Inspired method versus classical fingerprinting uncovers potential antivirals against SARS-CoV-2 including vitamin B12. bioRxiv, 2021, 2021.06.25.449609.

[17]   C. W. Tan, L. P. Ho, S. Kalimuddin, B. P. Z. Cherng, Y. E. Teh, S. Y. Thien, H. M. Wong, P. J. W. Tern, M. Chandran, J. W. M. Chay, C. Nagarajan, R. Sultana, J. G. H. Low, H. J. Ng. Cohort study to evaluate the effect of vitamin D, magnesium, and vitamin B12 in combination on progression to severe outcomes in older patients with coronavirus (COVID-19). Nutrition, 2020, 79–80, 111017.

Avatar photo
Mgr. Lukáš Žid, PhD.

Internet je plný protirečivých tvrdení a falošných sľubov, tak som si povedal, že prečo doň nevniesť trochu vedecky overených faktov. Ako vyštudovaný chemik som prišiel do kontaktu aj s biológiou a farmáciou. Venoval som sa štúdiu pokročilých inteligentných nosičov liečiv. Moju pozornosť však upútali aj zaujímavé biochemické procesy v tele, a to akú úlohu v nich zohrávajú jednotlivé vitamíny, minerály a nutrienty. Tento záujem prerástol až vo vášeň a tak vám prinášam nie len články, ale aj funkčné a účinné produkty z oblasti zdravia.