Referenčná výživová hodnota – čo znamenajú tie skratky?

Referenčná výživová hodnota a označovanie výrobkov

Čo je to referenčná výživová hodnota? V jednoduchosti – výživová hodnota nám poskytuje v prehľadnej podobe základné informácie o zložení potravín ktoré kupujeme. Môžeme ich nájsť takmer na každom jednom potravinovom produkte. Ich uvádzanie je totiž povinné od konca roka 2016 [1]. Výnimku zo zákona majú napríklad:

• nebalené výrobky (pečivo, ovocie, zelenina, pultový predaj krájaných mäsových výrobkov, syrov, šalátov)
• vody, v ktorých je jedinou pridanou zložkou aróma alebo oxid uhličitý
• nespracované potraviny, ktoré pozostávajú len z jednej zložky (múka, krupica, cukor, soľ, sladidlá…)
• koreniny, čaje, žuvačky, káva
• alkoholické nápoje s podielom alkoholu >1,2 %
• potraviny v obaloch, ktorých najväčšia plocha nie je väčšia ako 25 cm2
• potraviny vrátane remeselne vyrobených potravín, ktoré sú dodávané výrobcom v malých množstvách priamo konečnému spotrebiteľovi, prípadne do miestnych maloobchodov priamo zásobujúcich konečného spotrebiteľa.

Medzi základné údaje, ktoré sú povinný, resp. nepovinný uvádzať na obaloch potravinových výrobkov v presnom poradí, patrí:

Pričom množstvo sa uvádza buď na 100 g alebo 100 ml v jednotkách gram, miligram, resp. mililiter. Podiel jednotlivých zložiek sa získava buď z analýzy danej potraviny, výpočtom s použitím známych hodnôt použitých zložiek, prípadne výpočtom s použitím všeobecne zistených a akceptovaných údajov.

Požiadavky na výživu sa menia v závislosti od pohlavia, hmotnosti, veku a rôznej úrovne fyzickej aktivity, preto treba tieto údaje brať len ako orientačné, keďže referenčná výživová hodnota sa vypočítava pre dospelého človeka s primeranou hmotnosťou a fyzickou aktivitou. Pre priemerného dospelého je denný energetický príjem na úrovni 8 400 kj/2 000 kcal, ale u vrcholového športovca to môže byť pokojne aj 18 000 – 20 000 kj za deň.

Referenčná výživová hodnota – značenie

Pri nákupe doplnkov výživy cez internet, najmä na zahraničných webstránkach, ale aj vo vašom obľúbenom obchode, sa môžete stretnúť s rôznym spôsobom značenia výživových hodnôt a v nich použitých skratiek. V tomto článku si rozoberieme hlavne rozdiel medzi americkým a európskym značením, keďže používajú miestami rozdielne pomenovania pre tie isté typy hodnôt.

Európske značenie

V Európe rozhoduje o označovaní a jednotlivých výživových hodnotách EFSA (European Food Safety Authority), ktorá vypracovala set výživových hodnôt pod spoločným názvom DRV – Dietary Reference Values (Referenčná výživová hodnota). Tieto údaje nám na základe výskumov a pozorovaní určujú, koľko jednotlivých zložiek potravy je pre nás bezpečné prijímať každý deň a koľko je nedostatočné, resp. rizikové množstvo. Na tento účel sa k väčšine zložiek výživy uvádzajú niektoré z nasledujúcich hodnôt:

• LTI – Lower Threshold Intake (Nižšia prahová dávka): určuje množstvo zložky ktorá postačuje len pre 2,5% populácie. Zvyšok populácie bude trpieť nedostatkom zložky (vitamínu, minerálu…) a prejavia sa u nich charakteristické nežiadúce účinky z nedostatočnosti.
• AR – Average Requirements (Priemerná požiadavka): hladina dávky nutrientov, ktorá postačuje pre 50% zdravých jedincov rôzneho veku a pohlavia.
• PRI – Population Reference Intake (Populačná referenčná dávka): hladina dávky nutrientov, ktorá je postačujúca pre 97,5% všetkých zdravých ľudí bez rozdielu veku a pohlavia.
• UL – Tolerable Upper Limit (Tolerovateľný horný limit): označuje najvyššiu hladinu dennej dávky nutrientov, ktorá je tolerovaná (bez vedľajších účinkov) u 97,5% zdravých jedincov rôzneho veku a pohlavia.
• AI – Adequate Intake (Adekvátny príjem): sa používa v prípade, ak nie je dostatok vedeckých poznatkov na výpočet AR. Určuje priemerné množstvo nutrientov spotrebované denne zdravou populáciou primerané jej potrebám.

ODD (odporúčaná denná dávka) a DDD (doporučená denná dávka) sú zastarané označenia, ktoré boli nahradené označením RVH (referenčná výživová hodnota), čo je vlastne preklad DRV (dietary reference values). Treba si ale uvedomiť, že RVH sa nerovná PRI, aj keď vo veľa prípadoch sú ich hodnoty totožné.

Americké značenie

S týmto typom značenia sa môžete stretnúť, ak budete objednávať doplnky výživy zo zámorských webstránok, ako je amazon alebo ebay. Ak by ste dané produkty našli na našom trhu, tak musia mať zo zákona (§3 vyhlášky č. 127/2012) zloženie a výživové hodnoty preložené do štátneho jazyka.

V USA sa od roku 1997 používa systém výživových odporúčaní zostavený Inštitútom Medicíny Národných Vied (Institute od Medicine of the National Academies) pod názvom Dietary Reference Intake (DRI) – referenčný príjem z potravy. Pod tento termín spadajú všetky ostatné značenia používané v USA, a ktoré to sú?!

• EAR – Estimated average requirements (Odhadované priemerné požiadavky): to isté ako AR v európskom značení.
• RDA – Recommended Dietary Allowances (Odporúčané diétne prídavky): to isté ako PRI v európskom značení.
• AI – Adequate intake (Adekvátny príjem): to isté značenie a význam ako v európskom značení.
• UL – Tollerable Upper Intake Levels (Tolerovateľný horné hladiny príjmu): to isté ako UL v európskom značení.
• AMDR – Acceptable Macronutrient Distribution Ranges (Prijateľné rozsahy distribúcie makroživín): rozsah príjmu špecifikovaný ako percento z celkového príjmu energie. Používa sa na zdroje energie, ako sú tuky a sacharidy.

Aj napriek tomu, že sa niektoré značenia zhodujú a majú prakticky totožný význam, tak niektoré hodnoty sa líšia, keďže o tom rozhodujú dve rôzne organizácie EFSA v Európe a FDA v Amerike. Ako príklad si môžeme uviesť UL pre zinok. Zatiaľ čo v USA je jeho UL stanovený na 40 mg, v Európe je to 25 mg.

Kde nájdem referenčné výživové hodnoty?

Na tento účel existuje online nástroj – DRV finder, kde si môžete vyhľadať referenčné výživové hodnoty podľa veku, pohlavia a fyzickej aktivity. Je potrebné podotknúť, že primárne je DRV finder určený pre profesionálov, ktorí získané dáta používajú pri zostavovaní nutričných cieľov pre jednotlivcov, populáciu a pri špecifikácií zloženia produktov. Hodnoty DRV sa prispôsobujú pre konkrétnu krajinu vzhľadom na lokálne stravovacie návyky, zloženie dostupných potravín, priority verejného zdravia a stav výživy.