Stres – 8 tipov ako s ním zatočiť. Toto ste o ňom nevedeli!

Často počujeme, že stres je zlý pre naše zdravie, ale čo je to vlastne stres a čo v tele spôsobuje? Dá sa mu nejako vyhnúť, prípadne môžem niečo pre svoje zdravie spraviť, ak vedieme stresujúci život?

Definícia stresu

V prvom rade by bolo vhodné definovať, čo to vlastne ten stres je. Z vedeckého pohľadu je ale stres veľmi subjektívny fenomén, čo znamená, že je len veľmi ťažko merateľný a zároveň aj definovateľný.

Termín “stres” ako ho poznáme dnes, zaviedol Hans Selye v roku 1936, ktorý ho definoval ako “nešpecifickú reakciu organizmu na akúkoľvek požiadavku na zmenu”. Selye si v mnohých experimentoch všimol, že laboratórne zvieratá vystavené akútnym, ale rôznym škodlivým fyzickým a emocionálnym podnetom (ostré svetlo, ohlušujúci hluk, extrémne teplo alebo chlad, neustála frustrácia) vykazovali rovnaké patologické zmeny – žalúdočné vredy, zmenšenie lymfatického tkaniva a zväčšenie nadobličiek.

Neskôr dokázal, že pretrvávajúci stres môže u týchto zvierat vyvolať rôzne ochorenia podobné tým, ktoré sa vyskytujú u ľudí, ako napríklad infarkt, mŕtvica, ochorenie obličiek a reumatoidná artritída. V tom čase sa predpokladalo, že väčšinu chorôb spôsobujú špecifické, ale odlišné patogény. Tuberkulózu spôsoboval bacil tuberkulózy, antrax bacil antraxu, syfilis spirochéta atď. Selye ale navrhoval pravý opak, že vznik choroby môže byť podmienený aj dlhodobým pôsobením stresových faktorov.

Kedysi žili ľudia iným životom, častejšie čelili predátorom a život ohrozujúcim okolnostiam. Stres nám pomáhal reagovať na tieto hrozby a chrániť nás. Aj keď teraz sú takéto hrozby len veľmi zriedkavé to neznamená, že život je úplne bez stresu. Strach o život vymenil strach o postavenie v spoločnosti, o zabezpečenie rodiny, o dobré meno, udržanie práce, vzťahu, zdravia blízkych a pod. Nárast stresu vidíme aj v poslednej dobe pandémie, keď mnoho ľudí žije v strese. Boja sa o budúcnosť, o prácu, o život…

Naše telo považuje tieto ťažkosti za hrozby. V dôsledku toho sa môžeme cítiť, akoby sme boli neustále pod útokom. Môžeme sa však brániť. Nemusíme dovoliť, aby stres ovládal náš život.

Chémia stresu

Ak sa naše telo stretne s nejakou hrozbou, napríklad chýbajúcimi financiami na zaplatenie bytu, tak jedna žľaza v našom mozgu – hypotalamus, spustí v našom tele poplašný systém. Tento systém na základe nervových a hormonálnych stimulov uvoľňuje z nadobličiek kokteil hormónov vrátane adrenalínu a kortizolu.

Adrenalín nám zvýši tep, tlak krvi a zásoby energie. Kortizol ako hlavný stresový hormón nám zvýši množstvo cukru v krvi, zlepšuje využitie cukru v mozgu a zvyšuje dostupnosť látok pre obnovu poškodených tkanív.

Kortizol tiež obmedzuje funkcie, ktoré nie sú nevyhnutné v momente boja alebo pri úteku. Napríklad mení reakcie imunitného systému a potláča tráviaci systém, reprodukčný systém a rastové procesy. Tento komplexný prirodzený poplašný systém komunikuje aj s oblasťami mozgu, ktoré riadia náladu, motiváciu a strach.

Naše telo si do istej miery dokáže samo regulovať stresové procesy. Zvyčajne po uplynutí hrozby sa hladina hormónov vráti do normálu. Konkrétne hladina adrenalínu a kortizolu klesne, čím sa zníži tepová frekvencia a krvný tlak a ostatné systémy ako je imunitný, reprodukčný alebo tráviaci sa vrátia do normálu.

Patologické prejavy stresu

Problém nastáva, ak prítomné stresory nevystriedajú primerané fázy oddychu a my sa cítime pod neustálym tlakom. Dlhodobé pôsobenie stresových hormónov nepriaznivo vplýva na náš organizmus. Narušuje v ňom takmer všetky procesy. To môže mať za následok vznik mnohých zdravotných problémov ako je:

• úzkosť
• depresia
• bolesti hlavy
• nespavosť
• syndróm vyhorenia
• ischemická choroba srdca
• hypertenzia
• rakovina
• migréna
• priberanie na váhe
• tráviace ťažkosti
• poruchy pamäti
• poruchy koncentrácie.

Čo ovplyvňuje prežívanie stresu?

Prežívanie stresu je pre každého človeka značne subjektívne. To, čo sa môže výraznou mierou podpisovať pod konkrétne prežívanie stresu je genetika a skúsenosti z minulosti. Gény, ktoré zodpovedajú za reakciu organizmu na stres, môžu byť u niektorých ľudí pozmenené (prítomné mutácie), ktoré ho robia buď citlivejším alebo necitlivejším na stresové faktory.

Pod skúsenosti z minulosti by sme mohli zahrnúť silné momenty z rôznych tráum. Ľudia, ktorí boli v minulosti zneužívaní alebo zanedbávaní môžu byť obzvlášť citliví na stres. Podobne aj ľudia, ktorí prežili nejaký násilný trestný čin, pád lietadla, haváriu a iné posttraumatické udalosti.

Možno poznáte ľudí, ktorí veľmi citlivo reagujú aj na ten najmenší stres a ľudí, ktorí naopak sú za každých okolností veľmi uvoľnení, no väčšina ľudí prežíva stres niekde medzi týmito dvoma extrémami.

8 tipov ako bojovať so stresom

Tip 1: Identifikujte zdroje stresu vo svojom živote

Zvládanie stresu sa začína identifikáciou zdrojov stresu vo vašom živote. Nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Zatiaľ, čo je ľahké identifikovať hlavné stresory, ako je zmena zamestnania, sťahovanie alebo rozvod, určiť zdroje chronického stresu môže byť omnoho náročnejšie. Veľmi ľahko prehliadnete ako ku prežívaniu úrovne vášho stresu prispievajú vaše vlastné každodenné myšlienky, pocity a správanie.

Určite sa zhodneme na tom, že častou príčinou stresu sú neustále obavy z blížiacich sa pracovných termínov, ale čo ak je za tým len naša prokrastinácia než skutočné pracovné požiadavky, čo spôsobuje stres?

Ak chcete identifikovať skutočné zdroje stresu, musíte sa pozorne pozrieť na svoje zvyky, postoje a výhovorky:

• Vysvetľujete si stres ako dočasný (“Mám teraz len milión vecí na starosti”), hoci si nepamätáte, kedy ste si naposledy vydýchli?
• Definujete stres ako neoddeliteľnú súčasť vášho pracovného alebo domáceho života (“Vždy je to tu bláznivé”) alebo ako súčasť osobnosti?
• Obviňujete zo svojho stresu iných ľudí alebo vonkajšie udalosti, alebo ho považujete za úplne normálny a ničím výnimočný?

Kým neprijmete zodpovednosť za úlohu, ktorú zohrávate pri jeho vytváraní alebo udržiavaní, vaša úroveň stresu ostane mimo vašu kontrolu.

Zaveďte si denník stresu

Tzv. stresový denník vám pomôže identifikovať pravidelné stresory v živote a spôsob, akým sa s nimi vyrovnávate. Zakaždým, keď pocítite stres, zaznamenajte si ho do denníka alebo použite niektorú z aplikácii na sledovanie stresu v mobile. Vedenie denníka pomáha vidieť vzorce vášho stresu. Zapíšte si odpovede na nasledujúce otázky:

• Čo spôsobilo môj stres? (Ak si nie ste istí, urobte si odhad.)
• Ako som sa cítil, fyzicky aj emocionálne?
• Ako som sa správal v reakcii naň?
• Čo som urobil, aby som sa cítil lepšie?

Hoci je stres automatickou reakciou vášho nervového systému, niektoré stresory vznikajú v predvídateľnom čase: napríklad cesta do práce, stretnutie so šéfom alebo rodinné stretnutia. Pri zvládaní takýchto predvídateľných stresorov môžete buď zmeniť situáciu, alebo zmeniť svoju reakciu. Pri rozhodovaní, ktorú možnosť si v danom scenári vybrať je užitočné myslieť na štyri A: avoid, alter, adapt, accept (vyhnúť sa; zmeniť; prispôsobiť sa; prijať).

Tip 2: 4A – avoid, alter, adapt, accept (vyhnúť sa; zmeniť; prispôsobiť sa; prijať)

Nie je zdravé vyhýbať sa stresovým situáciám, ktoré je potrebné riešiť, ale možno budete prekvapení, koľko stresových faktorov môžete zo svojho života jednoducho odstrániť.

Naučte sa povedať “nie”. Poznajte svoje hranice a držte sa ich. Či už v osobnom alebo pracovnom živote, brať si na seba viac než dokážete zvládnuť je zaručený recept na stres. Rozlišujte medzi tým, čo by ste mali a tým, čo musíte. Následne sa nebojte povedať “nie”, ak si toho na seba beriete príliš veľa.

Vyhýbajte sa ľuďom, ktorí vás stresujú. Ak vám niekto neustále spôsobuje stres, obmedzte čas, ktorý s ním trávite alebo ukončite vzťah.

Prevezmite kontrolu nad svojím prostredím. Ak vás večerné správy znepokojujú, vypnite televíziu. Ak vás stresujú zápchy na ceste, vyberte si dlhšiu, ale menej frekventovanú trasu. Ak je cesta do obchodu vašou nepríjemnou povinnosťou, nakupujte potraviny online z domu.

Zredukujte svoj zoznam úloh. Analyzujte svoj rozvrh, povinnosti a každodenné úlohy. Ak toho máte príliš veľa, vynechajte úlohy, ktoré nie sú skutočne nevyhnutné na koniec zoznamu alebo ich úplne odstráňte.

Zmeňte situáciu

Ak sa stresovej situácii nemôžete vyhnúť, skúste ju zmeniť. Často to zahŕňa zmenu spôsobu komunikácie a fungovania v každodennom živote.

Vyjadrite svoje pocity namiesto toho, aby ste ich uzatvárali do seba. Ak vás niečo alebo niekto trápi, buďte asertívnejší a svoje obavy oznámte otvorene a s rešpektom. Ak sa musíte učiť na skúšku a váš zhovorčivý spolubývajúci práve prišiel domov, povedzte vopred, že máte len päť minút na rozhovor. Ak nevyjadríte svoje potreby, váš stres sa bude zvyšovať.

Buďte ochotní pristúpiť na kompromis. Keď niekoho požiadate, aby zmenil svoje správanie, buďte ochotní urobiť to isté. Ak ste obaja ochotní aspoň trochu ustúpiť, budete mať veľkú šancu nájsť zlatú strednú cestu.

Vytvorte si vyvážený rozvrh. Len samotná práca a žiadna zábava je dokonalým receptom na vyhorenie. Snažte sa nájsť rovnováhu medzi prácou a rodinným životom, spoločenskými a súkromnými aktivitami, každodennými povinnosťami a prestávkami.

Prispôsobenie sa stresovému faktoru

Ak nemôžete zmeniť stresor, zmeňte seba. Stresovým situáciám sa môžete prispôsobiť a získať späť pocit kontroly zmenou svojich očakávaní a postojov.

Preformulujte problémy

Snažte sa na stresové situácie pozerať z pozitívnejšej perspektívy. Namiesto toho, aby ste sa rozčuľovali nad dopravnou zápchou, pozerajte sa na ňu ako na príležitosť zastaviť sa a počúvať obľúbenú rozhlasovú stanicu alebo si užiť čas osamote.

Pozrite sa na situáciu z nadhľadu

Položte si otázku, aký význam bude mať z dlhodobého hľadiska. Bude to mať význam o mesiac? O rok? Stojí to naozaj za to, aby ste sa kvôli tomu rozčuľovali? Ak je vaša odpoveď negatívna, sústreďte svoj čas a energiu na iné činnosti.

Upravte svoje štandardy

Perfekcionizmus je hlavným zdrojom stresu, ktorému sa dá vyhnúť. Prestaňte sa nastavovať na neúspech vyžadovaním dokonalosti. Nastavte si rozumné štandardy pre seba a ostatných a naučte sa byť v pohode s “dosť dobrým”.

Buďte vďačný

Keď vás stres znervózňuje na chvíľu sa zamyslite nad všetkými vecami, ktoré si v živote ceníte, vrátane svojich pozitívnych vlastností a darov. Táto jednoduchá stratégia vám pomôže udržať si nadhľad.

Prijmite veci, ktoré nemôžete zmeniť

Niektorým zdrojom stresu sa nedá vyhnúť. Nemôžete zabrániť stresorom, ako je smrť blízkej osoby alebo vážna choroba, ani ich zmeniť. V takýchto prípadoch je najlepším spôsobom, ako sa vyrovnať so stresom, prijať veci také, aké sú. Prijatie môže byť ťažké, ale z dlhodobého hľadiska je to jednoduchšie ako boj so skutočnosťou, ktorú nemôžete zmeniť.

Nesnažte sa kontrolovať to, čo sa nedá kontrolovať. Mnohé veci v živote nemôžeme ovplyvniť, najmä správanie iných ľudí. Namiesto toho, aby ste sa kvôli nim stresovali, sústreďte sa na veci, ktoré môžete kontrolovať, napríklad na spôsob, akým sa rozhodnete reagovať na problémy.

Hľadajte pozitíva

Keď čelíte veľkým problémom, snažte sa na ne pozerať ako na príležitosť na osobný rast. Ak k stresovej situácii prispeli vaše vlastné zlé rozhodnutia, zamyslite sa nad nimi a poučte sa z vlastných chýb.

Naučte sa odpúšťať

Prijmite skutočnosť, že žijeme v nedokonalom svete a že ľudia robia chyby. Zbavte sa hnevu a zášti. Osloboďte sa od negatívnej energie tým, že odpustíte a pôjdete ďalej.

Podeľte sa o svoje pocity

Vyjadrenie toho, čo prežívate môže veľmi pomôcť, aj keď nemôžete nič urobiť, aby ste zmenili stresovú situáciu. Porozprávajte sa s dôveryhodným priateľom, kňazom alebo si dohodnite stretnutie s terapeutom. Je na vás, koho si vyberiete, dôležité je, aby ste sa mu mohli slobodne zveriť so svojimi ťažkosťami.

Tip 3: Veďte fyzicky aktívny život

Keď ste v strese posledná vec, na ktorú máte pravdepodobne chuť je vstať a cvičiť. Fyzická aktivita je však obrovským prostriedkom na zmiernenie stresu – a nemusíte byť športovec ani tráviť hodiny v posilňovni, aby ste pocítili jej výhody. Cvičenie uvoľňuje endorfíny, vďaka ktorým sa cítite dobre, a môže tiež slúžiť ako cenné rozptýlenie od každodenných starostí.

Hoci najväčší úžitok získate, ak budete pravidelne cvičiť 30 minút alebo viac je v poriadku, ak si úroveň svojej kondície budete zvyšovať postupne. Aj veľmi malé aktivity sa môžu v priebehu dňa zrátať. Prvým krokom je dať sa do pohybu. Tu je niekoľko jednoduchých spôsobov, ako zaradiť cvičenie do svojho denného programu:

• Zatancujte si.
• Vyvenčite svojho psa.
• Prejdite sa na potraviny pešo alebo na bicykli.
• Vymeňte výťah za schody.
• Cvičte spolu s partnerom a navzájom sa podporujte.
• Zahrajte si s deťmi alebo priateľmi ping-pong, bedminton alebo petanque.

Hoci takmer každá forma fyzickej aktivity môže pomôcť spáliť napätie a stres, rytmické aktivity sú obzvlášť účinné. Vhodnou voľbou je chôdza, beh, plávanie, tanec, bicyklovanie a aerobik. Nech už si však vyberiete čokoľvek, uistite sa, že je to niečo, čo vás baví, aby ste pri tom aj zotrvali.

Počas cvičenia sa vedome snažte venovať pozornosť svojmu telu a fyzickým (a niekedy aj emocionálnym) pocitom, ktoré pri pohybe zažívate. Zamerajte sa napríklad na koordináciu svojho dýchania s pohybmi alebo si všímajte, ako na vás pôsobí vzduch alebo slnečné svetlo. Pridanie tohto prvku všímavosti vám pomôže vymaniť sa z kolobehu negatívnych myšlienok, ktoré často sprevádzajú obrovský stres.

Tip 4: Spojte sa s blízkymi

Nič nie je upokojujúcejšie ako tráviť kvalitný čas s iným človekom, ktorý vám dáva pocit bezpečia a porozumenia. Interakcia tvárou v tvár totiž spúšťa kaskádu hormónov, ktoré pôsobia proti obrannej reakcii tela “bojuj alebo utekaj”. Je to prirodzený prírodný prostriedok na zmiernenie stresu (ako dodatočný bonus tiež pomáha odvrátiť depresiu a úzkosť). Preto sa snažte pravidelne a osobne stretávať s rodinou a priateľmi.

Majte na pamäti, že ľudia, s ktorými sa rozprávate, nemusia byť schopní odstrániť váš stres. Musia byť len dobrými poslucháčmi. A snažte sa, aby vám obavy, že budete vyzerať slabo, prípadne, že budete na príťaž, nebránili otvoriť sa. Ľuďom, ktorým na vás záleží bude vaša dôvera lichotiť. To len posilní vaše vzájomné puto.

Samozrejme, nie je vždy reálne mať poblízku niekoho, o koho by ste sa mohli oprieť, keď sa cítite preťažení stresom, ale budovaním a udržiavaním blízkych priateľstiev môžete zlepšiť svoju odolnosť voči životným stresorom.

Tipy na budovanie vzťahov:

• Oslovte kolegu v práci.
• Pomôžte niekomu inému dobrovoľníckou prácou.
• Dajte si obed alebo kávu s priateľom.
• Vyrazte si s niekým do kina alebo na koncert.
• Zavolajte alebo napíšte starému známemu.
• Choďte na prechádzku s kamarátom na cvičenie.
• Naplánujte si týždenné stretnutie pri večeri.
• Spoznajte nových ľudí tým, že sa zúčastníte na nejakom kurze.
• Zverte sa kňazovi, učiteľovi alebo športovému trénerovi.

Tip 5: Nájdite si čas na zábavu a oddych

Okrem prístupu k zodpovednosti a pozitívneho prístupu môžete stres vo svojom živote znížiť tým, že si vyhradíte čas pre seba. Nenechajte sa natoľko vtiahnuť do životného zhonu, aby ste sa zabudli postarať o svoje vlastné potreby. Starostlivosť o seba je nevyhnutnosť, nie luxus. Ak si pravidelne nájdete čas na zábavu a relaxáciu, budete lepšie zvládať životné stresory.

Vyhraďte si voľný čas

Do svojho denného programu zaraďte odpočinok a relaxáciu. Nedovoľte, aby vám doň zasahovali iné povinnosti. Je to váš čas na oddych od všetkých povinností a načerpanie nových síl.

Každý deň robte niečo, čo vás baví

Nájdite si čas na voľnočasové aktivity, ktoré vám prinášajú radosť či už je to pozorovanie hviezd, hra na klavíri, prípadne bicyklovanie.

Zachovajte si zmysel pre humor

Patrí sem aj schopnosť zasmiať sa na sebe. Smiech pomáha vášmu telu bojovať proti stresu viacerými spôsobmi.

Tip 6: Lepšie hospodárenie s časom

Zlý manažment času môže spôsobiť veľa problémov. Keď ste príliš vyťažení a nestíhate je ťažké zostať pokojný a sústredený. Navyše budete v pokušení vyhýbať sa alebo obmedzovať všetky zdravé veci, ktoré by ste mali robiť, aby ste udržali stres pod kontrolou, ako napríklad spoločenské aktivity a dostatok spánku. Dobrá správa: existujú veci, ktoré môžete urobiť, aby ste dosiahli zdravšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Nepreháňajte to so svojimi záväzkami

Vyhnite sa plánovaniu vecí za sebou alebo snahe vtesnať toho príliš veľa do jedného dňa. Príliš často podceňujeme, ako dlho nám veci zaberú.

Stanovte si priority úloh

Vytvorte si zoznam úloh, ktoré musíte urobiť a riešte ich podľa dôležitosti. Najskôr urobte tie, ktoré majú najvyššiu prioritu. Ak máte urobiť niečo mimoriadne nepríjemné alebo stresujúce, skončite s tým skôr. Zvyšok dňa tak bude príjemnejší.

Rozdeľte si projekty na malé kroky

Ak sa vám zdá veľký projekt zdrvujúci, vypracujte si plán postupných krokov. Sústreďte sa radšej na jeden zvládnuteľný krok za druhým ako keby ste sa pustili do všetkého naraz.

Delegujte zodpovednosť

Nemusíte robiť všetko sami či už doma, v škole, alebo v práci. Ak sa o úlohu môžu postarať iní ľudia, prečo im to nedovoliť? Zbavte sa túžby kontrolovať alebo dohliadať na každý malý krok. Uvidíte ako sa vám uľaví.

Tip 7: Udržujte rovnováhu pomocou zdravého životného štýlu

Okrem pravidelného cvičenia existujú aj ďalšie rozhodnutia týkajúce sa zdravého životného štýlu, ktoré môžu zvýšiť vašu odolnosť voči stresu.

Stravujte sa zdravo

Dobre živené telo je lepšie pripravené na zvládanie stresu, preto dbajte na to, čo jete. Začnite deň raňajkami a počas dňa si udržiavajte energiu a čistú myseľ vyváženými, výživnými jedlami.

Znížte množstvo kofeínu a cukru

Dočasné “povznesenie”, ktoré kofeín a cukor poskytujú sa často končí poklesom nálady a energie. Znížením množstva kávy, nealkoholických nápojov, čokolády a sladkých pochutín v jedálničku sa budete cítiť uvoľnenejšie a budete lepšie spať.

Vyhnite sa alkoholu, cigaretám a drogám

Samoliečba alkoholom alebo drogami môže poskytnúť ľahký únik od stresu, ale úľava je len dočasná. Nevyhýbajte sa riešeným problémom ani ich nemaskujte; riešte problémy priamo a s čistou mysľou.

Doprajte si dostatok spánku.

Dostatok spánku posilňuje vašu myseľ aj telo. Pocit únavy zvyšuje váš stres, pretože môže spôsobiť, že budete myslieť iracionálne.

Tip 8: Naučte sa zmierniť stres v danom okamihu

Keď vás vyrušuje ranná cesta do práce, uviazli ste na stresujúcom stretnutí v práci alebo ste vyšťavení z ďalšej hádky s partnerom, potrebujete spôsob, ako zvládnuť hladinu stresu práve teraz. Práve tu prichádza na rad rýchle zmiernenie stresu.

Najrýchlejší spôsob, ako znížiť stres, je zhlboka sa nadýchnuť a využiť svoje zmysly – to, čo vidíte, počujete, chutnáte a čoho sa dotýkate – alebo prostredníctvom upokojujúceho pohybu. Prehliadnite si obľúbenú fotografiu, dajte si obľúbený parfém, pustite si obľúbenú hudbu, dajte si žuvačku alebo sa zahrajte s domácim miláčikom. To všetko vám môže pomôcť rýchlo sa uvoľniť a sústrediť.

Samozrejme, nie každý reaguje na jednotlivé zmyslové podnety rovnakým spôsobom. Kľúčom k rýchlemu zmierneniu stresu je experimentovať a objaviť tie najlepšie kombinácie zmyslových vnemov pre uvoľnenie.

Podpora organizmu pod stresom

Stres vie byť veľmi vyčerpávajúci nie len po psychickej stránke, ale aj po fyzickej. Dlhodobo zvýšené hladiny stresových hormónov sú ťažkou skúškou pre organizmus. Klesá nám množstvo vitamínov a minerálov, ktoré pre udržanie antioxidačnej kapacity a tým ochrany zdravia je potrebné dopĺňať.

Veľmi dôležitá je plnohodnotná bohatá strava na čerstvé ovocie a zeleninu. Ideálne by ste mali jesť 4-5 malých porcii jedla denne. Vylúčiť zo svojho jedálnička cukríky, alkohol, kávu a fajčenie cigariet.

Vhodné je aj pravidelné fyzické cvičenie aspoň 3x do týždňa, či už to je korčuľovanie, beh alebo cvičenie s vlastnou váhou.

Ak chcete výraznejšie pomôcť svojmu organizmu, môžete do antistresovej kúry zahrnúť aj príjem vitamínov a minerálov vo forme rôznych doplnkov výživy. Medzi veľmi vhodné doplnky výživy posilňujúce imunitný systém, ktorý je hlavne v stresovom období výrazne oslabený patrí zinok a vitamín C.

V nasledujúcej tabuľke sú vypísané nutrienty s ich odporúčaným denným príjmom počas stresujúceho obdobia.

vitamín/nutrient/minerál	Odporúčaná denná dávka
vitamín C	1000 – 3000 mg
vitamín B12	0,1 – 1 mg
vitamín B9	0,4 – 1 mg
vitamín B5 (kyselina pantoténová)	100 – 500 mg
B-komplex (obsahuje už B12 a B9)	20 – 100 mg
vitamín E	200 – 500 IU
zinok	15 mg
horčík	300 – 1000 mg
selén	0,1 – 0,2 mg
omega-3 mastné kyseliny	2000 mg
L-karnitín	1000 – 2000 mg
L-tyrozín	1000 mg (pred každým jedlom)
5-HTP	200 mg (na spanie)
kreatín	1000 – 2000 mg
fosfatidylserín	300 mg
L-teanín	300 mg
resveratrol	100 mg

Záver

Verím, že vám tento článok pomohol zorientovať sa a nájsť cestu von zo stresu. Dôležité je byť aktívnym a aplikovať čo najviac z ponúkaných tipov. Hľadajte čo vám z toho vyhovuje a nebojte sa to použiť v krízových situáciách.